Keto diéta, známa tiež ako bielkovinová, ketónová, proteínová diéta, či cyklická ketogénna diéta je lekárskou vedou uznávaná metóda, ktorá už po niekoľkých týždňoch prináša skvelé a trvalé výsledky v chudnutí.2,3 Už v roku 1921 použil doktor Russel Wilder ketónovú dietu na liečebné účely a  za otca modernej proteínovej diéty môžeme považovať harvardského profesora George L. Blackburna, ktorý si dal za cieľ zistiť, kedy bude ľudský organizmus spaľovať prednostne uložené tuky a pritom si zachová svalové tkanivo.4,6
Pri bežných redukčných diétach telo spaľuje až 40 % zo svalov a 60 % z tukov. Svaly však sú hlavnými spaľovačmi tukov a keď diéta skončí, metabolizmus nie je schopný vysporiadať sa s rovnakým množstvom energie v strave ako pred diétou a nastáva „jo-jo efekt“. Profesorovi Blackburnovi sa podarilo identifikovať proteínovú diétu, známu tiež ako bielkovinovú, ketogénnu diétu či ketodiétu. Redukcia hmotnosti pri proteínovej diéte prebieha predovšetkým na úkor tukových zásob a svalová hmota zostáva zachovaná. Organizmus sa pri nej nachádza v stave zvanom ketóza.

1_26AmVvMFPRdmI3iNH7Vb4Q
Čo je nutné počas proteínovej diéty dodržiavať?
Pre správnu funkciu Prodietix proteínovej diéty a zaručený výsledok v chudnutí je nutné dodržať tri základné podmienky, ktorých porušenie môže viesť k spomaleniu či ukončeniu stavu ketózy v organizme:
pitný režim: najmenej 2l – 3l denne neochutenej vody, prípadne zeleného či čierneho čaju bez cukru. Pokiaľ holdujete káve, tak je možná dvakrát denne konzumácia iba čiernej zrnkovej kávy bez mlieka a cukru. Vhodná je tiež káva bez kofeínu, ktorý spomaľuje ketózu.  
konzumácia zeleniny: najmenej 300g – 500g vybraných druhov „povolenej“ zeleniny. Povolená zelenina sa pre každú fázu proteínovej diéty líši. Podrobný zoznam povolenej zeleniny nájdete nižšie v kapitolách venujúcich sa podrobne každej fáze. Zeleninu možno konzumovať ako prílohu k proteínovým jedlám, „normálnym“ jedlám alebo medzi jedlami.
pravidelnosť v jedle: odstup medzi jednotlivými proteínovými jedlami by mal byť približne 3 – 4 hodiny. Prvé jedlo dňa do pol hodiny po prebudení a posledné maximálne dve hodiny pred spaním. V priebehu proteínovej diéty by mal byť tiež vyvážený pomer medzi sladkými a slanými jedlami.
Čoho sa naopak vyvarovať?
Stav zvaný ketóza je veľmi citlivý na sacharidy zo stravy a pokiaľ by ste skonzumovali väčšie množstvo, môže byť proteinová dieta neúčinná. 5 Pokiaľ si ich v jedle dodáme dostatok, tak sa proteínová diéta stane neúčinná. Napríklad jeden klasický rožok alebo jedno pivo môže ketózu úplne ukončiť, pretože tieto potraviny sú plné sacharidov. Naštartovanie ketózy potom trvá znovu celé 2 – 3 dni. 16
Po dobu celej proteínovej diéty je nutné sa vyvarovať všetkým potravinám obsahujúcim veľké množstvo sacharidov alebo tukov. Jedná sa predovšetkým o sladkosti, cukrovinky, čipsy a slané snacky, pečivo, údeniny, lahôdky, liehoviny, sladené limonády, džúsy a ďalšie. V niektorých fázach proteínovej diéty však nie sú povolené ani určité mliečne výrobky, ovocie, isté druhy zeleniny, ryže či napríklad zemiaky. Zoznam neprípustných potravín pre proteínovú diétu by bol o poznanie dlhší než zoznam tých prípustných. Preto povolené potraviny pre každú jednotlivú fázu Prodietix proteínovej diéty uvádzame nižšie v následujúcich troch kapitolách.

Ketogenic-Diet-web-824x549
Je nutná pohybová aktivita?
Výhodou proteínovej diéty je to, že je to vhodný typ redukčnej diéty aj pre ľudí nešportovcov a v dobe diéty nemusíte športovať. Pokiaľ chcete športovať, tak v prvej fázy je možné pokračovať v činnostiach, na ktoré je organizmus zvyknutý, ale nie je doporučené zavádzať nové športové aktivity. V druhej a tretej fáze je možné zavádzať nové športové aktivity. Športová aktivita v priebehu proteínovej diéty nutná nie je, ale môže byť veľmi prínosná pre jej efektivitu. Naopak pravidelný a správny (na redukciu hmotnosti) pohyb je v druhej fáze proteínovej diéty doporučený. A ako vlastne „správne“ športovanie vyzerá? 
Správna pohybová aktivita na redukciu hmotnosti je takzvane aeróbna (z gréckeho aer = vzduch). Metabolizmus pri takej činnosti prebieha za prítomnosti kyslíka. Jednoducho povedané ide o taký typ cvičenia, kedy pri ňom môžeme bez problémov konverzovať bez väčšieho obmedzenia na dychu a zároveň je organizmus zahriaty. Prebieha v rozmedzí 50 – 75 % maximálnej tepovej frekvencie. Jedná sa napríklad o plávanie, chôdzu (nordic walking), pomalý beh (jogging), cyklistiku, beh na lyžiach, veslovanie, jazdu na kolieskových korčuliach a mnoho ďalších. Aeróbnou aktivitou ale tiež môže byť napríklad upratovanie domácnosti či práca na záhrade. Dôležitú úlohu pri aeróbnom cvičení hrá jeho dĺžka. V priemere až po 20-tich minútach nepretržitej aeróbnej aktivity telo prechádza zo spaľovania sacharidov (konkrétne glykogénu) na tukové zásoby. Takže trvanie športovej aktivity by malo byť dlhšie ako 40 minút.