Celý život som žila na dedine. Milovala som to, pretože som tam mohla utekať po lúkach, behať kade sa mi len zachcelo, mala som psa a vedela som, že z dediny nikdy v živote nechcem odísť. Keď som bola staršia, začala som chodiť na strednú do mesta, kde som nebola veľmi spokojná. Práve preto som nechcela ísť ani na vysokú, ale moji rodičia ma donútili, aby som išla, tak som ich teda poslúchla. To som však ešte nevedela, že sa tam veľmi zaľúbim. Bola to moja životná láska a práve pre neho som dokázala urobiť úplne čokoľvek. Po škole si hneď našiel perfektne platenú prácu a očakával odo mňa, že tam s ním zostanem žiť aj ja.
Nechala som sa na to nahovoriť, aj keď sa mi odísť z mojej milovanej dediny teda príliš nechcelo. No napriek tomu, čo by človek neurobil pre lásku? V meste som však začala mať skutočne veľké zdravotné problémy. Asi po roku sa u mňa začal prejavovať zvláštny kašeľ, ktorý som prisudzovala prechladnutiu. Ani mi nenapadlo, že by to mohlo byť niečo iné, išla som k lekárke, nechala som si vypísať nejaké sirupy a myslela som si, že bude po probléme. Moje problémy však ešte iba začali. Mala som pocit, že mi píska v pľúcach a že tam proste niečo mám. Tak som sa rozhodla, že pôjdem na ďalšie vyšetrenia.
Nakoniec mi zistili, že život v meste pre mňa teda určite nebol dobrý, pretože som z toho, že som sa stále vyskytovala v znečistenom prostredí dostala chronickú bronchitídu . Myslela som si, že sa z toho zbláznim, no našťastie bol môj priateľ veľmi ohľaduplný. Naštudoval si o tom všetko, čo sa len dalo a rozhodol sa, že sa teda presťahujeme naspäť na dedinu a on bude do mesta za prácou dochádzať. Nemohla som uveriť tomu, že to pre mňa urobil. Ale stál si za tým, pretože veril tomu, že zdravie je najprednejšie. A ja sa s tým určite taktiež stotožňujem.
