Chceli by ste sa naučiť vystopovať jeleňa, líšku, alebo takého jazveca? Naša príroda je plná divých zvierat a je veľmi smutné, že mnohí ľudia ich nikdy v živote nevideli „naživo“. Pritom to nie je až tak ťažké. Ani ja nemám žiadne špeciálne schopnosti v stopovaní, no na druhej strane som sa naučil pozorovať veci okolo seba. Vďaka tomu sa mi podarilo vzhliadnuť a našťastie i odfotiť mnohé divé zvieratá v našich lesoch.

jezevec.jpg
 
Ak sa najbližšie vyberiete stanovať, alebo pôjdete na turistiku, snažte sa pozerať aj pod svoje nohy. Nejdem hovoriť o žiadnom pozorovaní výkalov a polámaných konárikoch. Zvieratá si totiž v lesoch vytvárajú svoje chodníčky. V prípade vysokej zvery, teda jeleňov, laní, sŕn, či srncov, sú dosť dobre viditeľné. Tieto zvieratá sa zvyknú pohybovať vo väčších skupinách, takže ich chodníčky vyzerajú ako zošliapaná diaľnica, plná odtlačkov kopýt. Ak by ste chceli „vystopovať“ líšku, alebo spomínaného jazveca, nebude to až tak ľahké. V tomto prípade musíte mať skôr šťastie. Tieto zvieratá patria k tým plachým a taktiež po sebe nezanechávajú tak výrazné stopy. Ak by ste mali to šťastie natrafiť na jazvečiu noru, skúste sa posadiť niekde blízko na strom a čakať. Ak totiž chcete na vlastné oči vidieť toto impozantné zviera, musíte sa vybaviť poriadnou dávkou trpezlivosti. Jazvečiu noru spoznáte pomerne jednoducho. Na úpätí kopca väčšinou nájdete niekoľko dosť veľkých otvorov. Zem naokolo je akoby vyhladená a môžete vidieť aj stopy, ktoré vyzerajú ako zmenšenina tých medvedích.

jelen.jpg
 
Prečo vlastne píšem o tom, ako pozorovať divokú zver? Pretože som presvedčený o tom, že ide o neopakovateľný zážitok. Možno si myslíte, že na takej srnke nemôže byť nič zaujímavé. Opak je však pravdou. Nie raz sa mi stalo, že som mal možnosť pozorovať súboj dvoch srncov a môžem povedať, že sa na to len tak ľahko zabudnúť nedá. Ak sa teda najbližšie vyberiete do lesa, otvorte oči, buďte trošku potichu a podobne krásne zážitky môžete mať aj vy.